Rok, kedy sme si mali vÅ¡etci vydýchnuÅ¥ a nadýchnuÅ¥ sa jari a nového vzduchu. 24. februára ráno sme vÅ¡ak pocÃtili pachuÅ¥ zla. Moja generácia tento pocit nepoznala, ale v podvedomà sa ho stále obávala, lebo žijeme v Karpatoch. HneÄ od rána mi v hlave letela skladba Ne Å¡ÄebeÄi, Äo v preklade znamená neÅ¡tebotaj, teda nespievaj. Zľudovená skladba, ktorú som sa nauÄil v Kyjeve v roku 2012. Jej text opisuje stratu slobody a závidà slávikovi jeho voľnosÅ¥ a bezstarostnosÅ¥. Pár dnà od toho rána, sme sa s kapelou stretli v skúšobni. A do veÄera sme nehrali niÄ iné.
Hudba Mychajlo Hlinka
Text Viktor Zabila
Ne Å¡ÄÅ¡ebeÄi, solovejko,
Na zori raneňko,
ZaÅ¡ÄebeÄi maľuseňkyj,
Pid viknom blyzeňko.
Tvoja pisňa, duže harna,
Ty harno spivaješ,
Ty šťastlyvyj sparuvav sia,
I hňizdeÄko majeÅ¡.
A ja bidnyj beztalannyj,
Bez pary, bez chaty,
Nesudylo´s meňi v sviťi,
Veselo spivaty.