Štefan Štec

Raj rozviv sia  

a v našoho hospodaria stojiť javor na dvori

a tŷ  pane hospodariu otvoraj dveri vsi

raj rozviv raj rozviv sia Christos narodyv sia

ves naš dvir zveselyv sia

a tŷ pane hospodariu zasteľaj stolŷ vsi

a polož tam svoji darŷ Christu Bohu Marii

raj rozviv raj rozviv sia Christos narodyv sia

ves naš dvir zveselyv sia

Prečistaja ďiva

prečistaja ďiva sŷna zrodila

v jasľach povila sinom prŷkrŷla

vol i osel kolo jasel

zvizda jasna svitiť krasno nad vertepom

prŷšli  pastŷrije uzrili diťa

Isusa Mariu Osifa starca

svoji darŷ mu davali

i veselo mu spivaly Slava Bohu

prišli trije cary prŷnesly darŷ

ladan miro zlato mu darovali

prŷjmi Christe od nas dary

što bŷ sme ťa ohľadali v carstvi tvojem

Duje vitor

duje vitor duje duje povyvaje

klonyť stroma taj vaľaje

ďivčinoňka mene laje

nelaj mene ďivko neroň svoji oči

vitor stane strom narivname

našu ľubov si nedajme

zachodyť solnečko za zelenu horu

bo i vitor raz doduje

a lem ľubov vična bude

Vyvedený z miery

dvíhaš obočie
špúliš na mňa pery
som z toho riadne vyvedený z miery

vypínaš prsia
tuším, kam tým mieriš
som z toho riadne vyvedený z miery

krútim sa krútim
a ty si to zavinila
ženie ma k tebe
vlastná sila

hladkáš si stehná,
vidím, že si veríš,
som z toho riadne vyvedený z miery.

ladne ma zvádzaš
svojim krásnym perím,
som z toho riadne vyvedený z miery.

krútim sa, krútim
a ty si to zavinila,
ženie ma k tebe
vlastná sila

text: Vlado Krausz

Kolo ričkŷ

kolo ričkŷ kolo brodu tam tyče voda

tam stojala i dumala ďivka moloda

oj čoho tŷ ďivčinoňoko čoho tu stojiš

čom tŷ mojoho konyka čom nenapojiš

nenapoju bo sia boju bom ši moloda

nenapoju bo sia boju bo ja ne tvoja

napoj sobi dobrŷj chlopče napoj sobi sám

bo ja ďivka jak makivka ja sia ti nedám

konyka jem nenapojiv napojiv sa sam

ďivčatko jem nepoľubiv ostav jem tu sam

ber ňa koňu poď do domu može bude tam

tam de muzyka zahraje a ja zaspivam

na muzyki ty stojala a vše plakala

toho chlopca što čekala tŷ nedostala

nechotila  tŷ staroho molodyj tebe

ostaly sme lem my dvoje može pro sebe

otvor mila svij oblačok ja ne vojačok

vzav bŷ jem ťa za ženičku takoj tot ročok

ja bŷ tobi otvoryla ale sia boju

bo mi mamka zakazali že ja nemožu

dajte mamko bilŷj kľučik naj tu nestoju

naj ja svoju makivočku raz pociluju

oblačok jem neotvoriv maty nedala

ďivčatko sia zažurylo ostane sama

ochabte si ďivku doma naj na pecu spie

naj si mati svoju ďivku dalej hoduje

Chodyt mati

chodyt mati po ganku vŷzeraje vidranku

taj vse ručkŷ prŷvertaje a nevistku vŷzeraje

otvor mamko novyj dvir jde nevistka jak javir

zaspivajme holosami naj nas čuty za horami

holos letyť do poľa jak vodyčka do moria

zaspivajme holosom naj nas čujut za selom

naj sa ľude čudujut što za holosŷ čujut

Kolomyjka

či ja tobi nekazala jak tŷ sijav lencu

neberi si velykoji voz tŷ sobi menšu

bo velyka jak jalyca bude tebe byti

a maleňka jak jaleňka bude ťa ľubyti

a v subotu pyvo pyla a v nediľu spala

v ponediľok snopiv sorok pšenyci nažala

nesmijte sia ďivkŷ z mene bo to nepodoba

choc ja budu svyňi pasti ta i to chudoba

oj nepidu do ďivčiny ňikoly ňikoly

bo do neji chlopci choďať jak ďity do školy

stara baba jak vmerala  prosyla sia popa

či ši budu na ťim sviti ľihati pid chlopa

na kalyňi neje cvitu vorobci zdzobaly

na ďivčiňi neje krasŷ chlopci zciluvaly

Verbovaja doščečka

verbovaja doščečka doščečka

po ňi chodyť Nastočka Nastočka

na vsi boky lelije lelije

vidky milŷj prŷjide prŷjide

vidkŷ milyj pryjide pryjide

šo Nastočky priveze priveze

červoniji čoboty čoboty

kosivskoji roboty roboty

Starodavna hucuľska

oj ležať bervy bervinkvoji

jak v horodi miž derevcem sijaje

tam Vasyľko syvi koňi sidlaje

kuda tŷ se vasilečku zbiraješ

kuda koňi voroňiji sidlaješ

oj do cugu konyčeňky do cugu

zbyraju se ridna mamko

do sľubu do sľubu

zažuryla sia zasmutyla sia moloda ďivčinoňka

što neskošena nezhromadena zelena ďibrivoňka

najmyla vona kosariv sorok štyri

že bŷ skosyli taj zhromadyli vsi horŷ taj dolyny

kosari kosiať a viter povyvaje

bidneňka vdova molodeňkaja serdeňko umľivaje

Hej, hej, Marijko

hej hej Marijko biľava hej Marijko biľava

mene byli hoja aj kolo teba a tŷ sa smijala

byli mene po holovky ej krov mene zaľala

aj tŷ frajiročko ruža rozmarija lem tycho stojala

choc bŷ mene zarubali choc bŷ mi holovku sťaly

i tak budu hoja frajiročko moja lem tebe ľubuvaty

hej hej de tŷ  Marko bŷla ej kiď chlpociv dilyli

že ťa za takoho ruža rozmarija bortaka šturyli

Ideme, ideme

ideme ideme dražkŷ neznajeme

dobrŷ ľude znajut ta nam povidajut

ideme ideme de dvi svičkŷ  horiat

budeme durkaty a či nam otvoriat

ideme ideme z poľa vŷroblenŷ

nakrŷvajte stolŷ obrusŷ kvitovŷ

ideme ideme z vercha do dolynŷ

budeme vytati molodu rodynu

A na našim dvori

a na našim dvori stara hruška stojit

povidž že mi Bože čom ňa serce bolyt

boľity ťa bude zvečera i zrana

milŷj tvij u sviti zostala jes sama

neplač tŷ Haničko nevŷplakuj oči

milŷj tvij u sviti nechoťiv pomoči

iši ty pomože tvoja ľuba maty

i ona ľubila keď moloda byla

iši ty pomože i tvij ľubŷj ňaňko

otvor že mu otvor tŷ svoje serdeňko

najdeš sobi najdeš šuhaja druhoho

prŷjde v jeden večur a tŷ budeš joho