Nedávno som sa dostal k starej VHS z nášho rodinného stretnutia, ktoré v roku 1993 zorganizoval môj dedko Å tefan Å tec v obci Habura. Chcel sa stretnúť so svojimi Å¡tyrmi súrodencami, ktorí boli roztratení po svete. Tie zábery ma rozosmiali, ale aj dojali. A navodili mi rôzne pocity nostalgie a jedinečnosti tohto stretnutia. Spomenul som si, že dedkovi veľmi záležalo na tom, aby sme sa zakaždým stretávali. Bol to jeho odkaz, zakaždým, keď sme sa lúčili. Skladbu chcem venovaÅ¥ mojej blízkej aj vzdialenej rodine, aby si spomenuli na naÅ¡e spoločné chvíle, ktoré boli a sú pre nás jedinečné. Mnohé sa nezopakujú, ale to neznamená, že nemôžu vniknúť nové.

Hudba                  Å tefan Å tec, Dominik Maniak

Text                       Silvia Kaščáková

Všetko sa nám krásne stalo,

dlhý deň nám spálil tvár,

bolo nám vždy smiechu málo,

spieval cirkulár.

Pod horou nás hviezda zažne,

spomienky mám stále rád,

lebo dýchať dá sa vážne

iba jedenkrát.

Keby chvíľa mala chvíľu,

keby eÅ¡te mala Äas,

vrátil by som to, čo bolo,

vrátil by som eÅ¡te raz.

Vo vreckách nám pískal vietor,

z búrky kde-kto mával strach,

ako lieči stále viem to,

leto v perinách.

Na prstoch nás pália ohne,

bolo to, viac nie je vraj,

iba láska s nami pohne,

keď je naozaj.

Keby chvíľa mala chvíľu,

keby eÅ¡te mala Äas,

vrátil by som to, čo bolo,

vrátil by som eÅ¡te nás.

Keby chvíľa mala chvíľu,

eÅ¡te by som priÅ¡iel sem,

vrátil by som to, čo bolo,

ešte doma zaklopem.

Vrátil by som to, čo bolo,

vrátil by som to, čo bolo,

doma zaklopem.