V roku 2014 som sa stal rozhlasovým redaktorom rusínskej redakcie RTVS. Jedna z prvých pracovných ciest viedla do maličkej obce Miroľa. Mal som mikrofónom zachytiť život obce. Už vtedy tam žilo len pár desiatok ľudí. Neviem, či je to tým, že to bolo jedno z prvých nahrávaní, ale na ten deň spomínam často. Hlavne na stretnutie s pani Júliou Hojdovou. Debata pri káve v malej kuchynke o všetkom. Teta sa smiala, plakala, bála sa, aby som nebol hladný. No hlavne spievala a spomínala, ako milovala tanec a starú „cigánsku“ kapelu. Všetko som nahral. Aj túto Miroľu, ktorú chcem venovať jej pamiatke.
Hudba ľudová
Text ľudová
Hej, Miroľa, Miroľa, hej, okruhle selečko,
hej, keby ne kamiňa, bylo by mistečko.
Hej, u Miroľi dobri, hej, u Miroľi zdravo,
hej, lemže u Miroľi veselosty malo.
Hej, a na hori sosna, hej, semyj ročok rosla,
hej, ta moja frajirka s husariami pišla.
Hej, napyslam pysma, hej, zaslalam do neba,
hej, i milyj Pan Boh znat, že frajira treba.
Hej, už sme vyspivali, hej ,deviadesať deviať,
hej, jedna chybyť, do sto na zaspivať choc chto.