V roku 2014 som sa stal rozhlasovým redaktorom rusínskej redakcie RTVS. Jedna z prvých pracovných ciest viedla do maličkej obce Miroľa. Mal som mikrofónom zachytiÅ¥ život obce. Už vtedy tam žilo len pár desiatok ľudí. Neviem, či je to tým, že to bolo jedno z prvých nahrávaní, ale na ten deň spomínam často. Hlavne na stretnutie s pani Júliou Hojdovou. Debata pri káve v malej kuchynke o vÅ¡etkom. Teta sa smiala, plakala, bála sa, aby som nebol hladný. No hlavne spievala a spomínala, ako milovala tanec a starú „cigánsku“ kapelu. VÅ¡etko som nahral. Aj túto Miroľu, ktorú chcem venovaÅ¥ jej pamiatke.

Hudba                       ľudová

Text                            ľudová

Hej, Miroľa, Miroľa, hej, okruhle selečko,

hej, keby ne kamiňa, bylo by mistečko.

Hej, u Miroľi dobri, hej, u Miroľi zdravo,

hej, lemže u Miroľi veselosty malo.

Hej, a na hori sosna, hej, semyj ročok rosla,

hej, ta moja frajirka s husariami piÅ¡la.

Hej, napyslam pysma, hej, zaslalam do neba,

hej, i milyj Pan Boh znat, že frajira treba.

Hej, už sme vyspivali, hej ,deviadesať deviať,

hej, jedna chybyť, do sto na zaspivať choc chto.