V roku 2022 sa mnohé veci vo svete menili. A zmenil sa aj môj algoritmus na sociálnych sieťach. Po pracovnej návšteve v Ubli, kde som navštívil záchytný tábor utekajúcich ľudí pred vojnou, som si vymenil instagramový kontakt s jednou mamičkou, ktorú som nahrával. Ona utekala s dvoma deťmi do Nemecka za sestrou. Hovorila mi o neľahkej situácii na kyjevskej stanici, keč sa lúčila so svojim mužom. Nielen ona, ale tisíce ľudí v strachu a chaose. Neskôr, keč som si prezeral jej príbehy, zistil som, že často počúva speváčku a hudobníčku Klaudiu Petrivnu. Do jednej z jej skladieb som sa vtedy na dlhý čas ponoril. Aj dnes, keč ju počujem, vidím tváre ľudí, ktorí opúšťali domovy a nevedeli, kam idú. Tú skladbu som musel nahrať, ale tak, ako som ju vtedy videl ja. Sľidy sú po rusínsky stopy. Verím, že ich našli všetci Tí, ktorí ich hľadali, aby im pomohli nájsť cestu do bezpečia.

Hudba                                                 Klaudia Patrivna

Text                                                     Klaudia Patrivna, Štefan Štec

Preklad textu do rusínskeho jazyka   Štefan Štec

Mž s tobou ÄŽivko barz podobnž,

Tak jednak mž čujeme biľ.

Boh tebe zbačiv, i Boh tobi probačiv,

Ranž  nikoly nezahojiv tobi!

/: Doč zmžje všžtkž sľidž, ja nikoly nedoznam sia chto tž:/

Mašžna vže pyskať v naši stanyci,

A tž zachodyš v ostatňij vagon,

Ja tebe nevstyham, lem ručkou ťi macham,

Povidž meňi, že to byv lem mij zlžj son.

/: Doč zmžje všžtkž sľidž, ja nikoly nedoznam sia chto tž:/

Ja tebe čivko zbačiv dávno

A tž mene ne vičila.

Ja tebe choťiv, i ja tebe prosiv,

A bez sľiv v slzach mi odžšla!

/: Doč zmžje všžtkž sľidž, ja nikoly nedoznam sia chto tž:/