V roku 2022 sa mnohé veci vo svete menili. A zmenil sa aj môj algoritmus na sociálnych sieťach. Po pracovnej návšteve v Ubli, kde som navštívil záchytný tábor utekajúcich ľudí pred vojnou, som si vymenil instagramový kontakt s jednou mamičkou, ktorú som nahrával. Ona utekala s dvoma deťmi do Nemecka za sestrou. Hovorila mi o neľahkej situácii na kyjevskej stanici, keď sa lúčila so svojim mužom. Nielen ona, ale tisíce ľudí v strachu a chaose. Neskôr, keď som si prezeral jej príbehy, zistil som, že často počúva speváčku a hudobníčku Klaudiu Petrivnu. Do jednej z jej skladieb som sa vtedy na dlhý čas ponoril. Aj dnes, keď ju počujem, vidím tváre ľudí, ktorí opúšťali domovy a nevedeli, kam idú. Tú skladbu som musel nahrať, ale tak, ako som ju vtedy videl ja. Sľidy sú po rusínsky stopy. Verím, že ich našli všetci Tí, ktorí ich hľadali, aby im pomohli nájsť cestu do bezpečia.
Hudba Klaudia Patrivna
Text Klaudia Patrivna, Štefan Štec
Preklad textu do rusínskeho jazyka Štefan Štec
Mŷ s tobou Ďivko barz podobnŷ,
Tak jednak mŷ čujeme biľ.
Boh tebe zbačiv, i Boh tobi probačiv,
Ranŷ nikoly nezahojiv tobi!
/: Doč zmŷje všŷtkŷ sľidŷ, ja nikoly nedoznam sia chto tŷ:/
Mašŷna vže pyskať v naši stanyci,
A tŷ zachodyš v ostatňij vagon,
Ja tebe nevstyham, lem ručkou ťi macham,
Povidž meňi, že to byv lem mij zlŷj son.
/: Doč zmŷje všŷtkŷ sľidŷ, ja nikoly nedoznam sia chto tŷ:/
Ja tebe ďivko zbačiv dávno
A tŷ mene ne viďila.
Ja tebe choťiv, i ja tebe prosiv,
A bez sľiv v slzach mi odŷšla!
/: Doč zmŷje všŷtkŷ sľidŷ, ja nikoly nedoznam sia chto tŷ:/