Môj dedko, inak tiež Štefan Štec, keč ešte žil, tak si stále niečo hundral a pospevoval pri práci. Niekedy som tomu nerozumel, ale časom zisťujem, že si tak spomínal, cibril pamäť a bolo to pre neho niečo také, ako keč dnes počúvame v posilke podcast. Bolo ich veľa. Ale pesničku Šyrokoje bolotyšče som si zapamätal. Možno aj preto, že ju má rád aj môj otec. Hovoril mi dokonca, že tú skladbu naučil môjho dedka jeho najlepší kamarát. A tak si tá skladba putuje a prežíva. Asi preto, že sa ľudí dotýka, aj keď ide o žaľ.

Hudba                         ľudová

Text                             ľudový

Å žrokoje bolotyšče voda zabrala, poľubyv ja čivčinoňku, maty nedala.
//: Oj, žaľ meňi bude, vzaly mi ju čužž ľude, moja nebude. ://

A vže z toji kryninečkž orlž vodu pjuť a vže moju divčinoňku do cerkvi veduť.

Oj, žaľ meňi bude, vzaly mi ju čužž ľude, moja nebude.
Oj,  žaľ meňi bude, vzaly mi ju čužž ľude, moja nebude.

Jeden vede za ručeňku, druhžj za rukav, treťi  stojiť serce bolyť, ľubyv taj nevzav.

Oj, žaľ meňi bude, vzaly mi ju čužž ľude, moja nebude.

Oj, žaľ meňi bude, vzaly mi ju čužž ľude, moja nebude.