Môj dedko, inak tiež Štefan Štec, keď ešte žil, tak si stále niečo hundral a pospevoval pri práci. Niekedy som tomu nerozumel, ale časom zisťujem, že si tak spomínal, cibril pamäť a bolo to pre neho niečo také, ako keď dnes počúvame v posilke podcast. Bolo ich veľa. Ale pesničku Šyrokoje bolotyšče som si zapamätal. Možno aj preto, že ju má rád aj môj otec. Hovoril mi dokonca, že tú skladbu naučil môjho dedka jeho najlepší kamarát. A tak si tá skladba putuje a prežíva. Asi preto, že sa ľudí dotýka, aj keď ide o žaľ.

Hudba                         ľudová

Text                             ľudový

Šŷrokoje bolotyšče voda zabrala, poľubyv ja ďivčinoňku, maty nedala.
//: Oj, žaľ meňi bude, vzaly mi ju čužŷ ľude, moja nebude. ://

A vže z toji kryninečkŷ orlŷ vodu pjuť a vže moju divčinoňku do cerkvi veduť.

Oj, žaľ meňi bude, vzaly mi ju čužŷ ľude, moja nebude.
Oj,  Å¾aľ meňi bude, vzaly mi ju čužŷ ľude, moja nebude.

Jeden vede za ručeňku, druhÅ·j za rukav, treÅ¥i  stojiÅ¥ serce bolyÅ¥, ľubyv taj nevzav.

Oj, žaľ meňi bude, vzaly mi ju čužŷ ľude, moja nebude.

Oj, žaľ meňi bude, vzaly mi ju čužŷ ľude, moja nebude.